Môj príbeh - Ela

16. mája 2016 ma hospitalizovali na Klinike hematológie v nemocnici na Antolskej. Mala som veľmi zlý krvný obraz a nebezpečne nízku hladinu hemoglobínu. Už o dva dni mi oznámili diagnózu: akútna myeloblastická leukémia. V tom čase som mala 38 rokov a môj syn chodil do prvej triedy základnej školy.

Pozerala som sa na lekárku a neverila som jej. Začala som ju presviedčať, aby ma pustili domov, že musím pripraviť veci synovi do školy v prírode. A ona mi povedala: „Pani Bročková, vy pôjdete domov o mesiac. Váš stav je vážny a musíme vás okamžite začať liečiť.“ O hodinu mi už tiekla chemoterapia. Celé som to nechápala. Zavolala som manželovi, mame a sestre a povedala som im, že mám leukémiu. Jednoduchá krátka veta. Inak som to nevedela. Jednoducho fakt. Mám leukémiu, mám rakovinu, začínam s chemoterapiou.

Poprosila som kolegyňu, aby mi doniesla počítač, aby som mohla pracovať z nemocnice, že to inak neprežijem. Mala som pocit, že som v zlom filme, chcela som vypnúť ten film, nedalo sa. Zrazu som bola aj ja onkologický pacient. Neviem ako som zvládla šok z oznámenia diagnózy.

Začal sa môj život s leukémiou. Alebo boj s leukémiou? V deň, keď som sa dozvedela svoju diagnózu, mi začali podávať chemoterapiu. Vlasy mi vypadli naraz, hneď po 1. chemoterapii. Ráno som sa zobudila v nemocničnej izbe a všade okolo mňa boli moje vlasy. Sanitárka mi potom oholila hlavu. Poplakala som si. Potom som si cez internet objednala peknú parochňu. Teraz je veľký výber veľmi pekných parochní. Mama a kamošky mi kúpili pekné šatky na hlavu, ktoré som dlho nosila. Vlasy mi začali rásť až v januári 2017. Priznávam, že vlasy som už potom nebrala tragicky. Teraz sa smejem, že koľko som ušetrila za kaderníka.

Počas svojej liečby som absolvovala 3 cykly chemoterapie a po tretej chemoterapii mi transplantovali kostnú dreň - teda po správnosti mi transplantovali krvotvorné bunky. Samotná transplantácia prebehla 23. augusta 2016 v transplantačnom centre na Klinike hematológie na Antolskej v Bratislave. Liečba chemoterapiou a následná transplantácia kostnej drene bola úspešná a ja som už takmer 2 roky v plnej remisii - laicky povedané takmer úplne zdravá a nemala by som mať už žiadne leukemické bunky v krvi.

Čo ak sa mi to vráti zase? Toto bola pre mňa dlho ťažká téma. Potom som si povedala, že ak to tak má byť, musím prijať svoj osud. Jednoducho je to tak. Ak sa to stane,  pôjdem opäť na Kliniku hematológie na Antolskú. Keď mám občas ťažkú chvíľku, vždy si poviem, že som šťastná, že som tu v takom stave v akom som. Nechcem žiť v strachu. Nechcem sa báť vopred. Po PN-ke som sa vrátila do práce. Snažím sa žiť normálny, bežný, každodenný život. A užívam si každý deň.

Pacientom a ich blízkym by som odporučila, aby sa rakovina nestala jedinou náplňou života pacienta a jedinou témou v rodine. Mne pomohlo, že som sa zamestnala nejakou činnosťou – čítala som knihy, pozerala telku, robila som úlohy so synom, objednávala som vianočné darčeky cez internet. Chodila som von na prechádzky, občas ma prišli navštíviť kamarátky, kolegyne z práce. Snažila som sa riešiť problémy a témy každodenného života. Je dobré sa zamestnať nejakou činnosťou, nájsť si koníček, alebo sa venovať domácim prácam (ak je to možné vzhľadom na fyzický stav). Ja som si od začiatku liečby povedala, že nemôže byť leukémia jediná téma, ktorej sa budem venovať. Rakovina ma nesmie prevalcovať. Vzala mi veľa, ale nedovolila som jej, aby mi vzala všetko. Stalo sa mi viackrát, že ľudia v okolí nevedeli ako zareagovať, keď ma stretli: ľútosť, súcit, rozpaky. Chápala som ich, ani ja by som nevedela, čo povedať niekomu, kto má rakovinu. Členovia rodiny, ktorí sú zdraví, sú rovnako bezmocní ako sám pacient, tiež nevedia čo robiť, čo povedať. Ako toto zvládnuť? Nemám recept ani návod.

Napriek všetkému som presvedčená, že som dieťa šťasteny a chodiaci príklad toho, že naše zdravotníctvo funguje. Podľa mňa funguje perfektne. Súhrou viacerých faktorov mi chvalabohu včas diagnostikovali leukémiu a ihneď nasadili potrebnú liečbu. Lekári a personál na Klinike hematológie v nemocnici na Antolskej v Bratislave  sú perfektní ľudia, odborníci, profesionáli s maximálnych nasadením v práci a oddanosťou pacientom. Úprimne môžem povedať, že mi zachránili život. A spolu s nimi ľudia, ktorí chodia pravidelne darovať krv a krvné doštičky. Vďaka nim som prežila aj najťažšie obdobie mojej liečby, kedy som potrebovala krv a krvné doštičky takmer každý deň. A vďaka neznámej žene z Nemecka, ktorá mi darovala svoju kostnú dreň (krvotvorné bunky) som prežila, a dnes žijem normálny, každodenný a bežný život.

Vďaka mojej rodine za každodennú starostlivosť o mňa, v časoch najhorších, keď som nevládala chodiť ani stáť na nohách. Vďaka mojim rodičom a mojej sestre, ktorí sa každý deň starali o mňa a o moju rodinu. Vďaka mojim drahým priateľkám, priateľom, kolegom, kolegyniam, ktorí kvôli mne začali s darovaním krvi, zaregistrovali sa do registra darcov kostnej, chodili ma navštevovať v nemocnici i doma, rozveseľovali ma a pomáhali mi vo všetkom.

Sebecky musím povedať, že ďakujem sama sebe za to, aká som, za svoj humor - niekedy až veľmi čierny, za svoje odhodlanie a vôľu sa nevzdať, chuť do života, pevné nervy, optimizmus.

Hlavne by som chcela povzbudiť ľudí, ktorí práve teraz prežívajú to, čo som prežila ja, ich rodiny, priateľov a známych. Zároveň by som chcela osloviť zdravých ľudí, aby sa nebáli a zaregistrovali sa do registra darcov kostnej drene. Pacienti trpiaci leukémiou, či inými onko-hematologickým ochoreniami, by neprežili nebyť darcov kostnej drene.

Elena Bročková

Pani Elena opisuje svoje skúsenosti aj vo svojom blogu na adrese www.moj-zivot-s-rakovinou.webnode.sk

Podrobné informácie o registri darcov kostnej drene nájdete na webovej stránke  www.registerdarcovkostnejdrene.ska v Krvinke č. 2/2016. Národný register darcov kostnej drene sídli v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda (Antolská) v Bratislave. Telefonický kontakt: 02 / 6867 3588.