Môj príbeh - Miroslav

Moja diagnóza je leukémia z vlasatých buniek.  Choroba bola diagnostikovaná postupne. Prvé zistenie bolo pri pravidelnej kontroly u obvodnej lekárky. Tá po odbere krvi konštatovala, že niečo nie je v poriadku. Bol som odoslaný na okresnú hematologickú ambulanciu. Tu mi odobrali vzorku kostnej drene. Po doručení výsledkov som bol odoslaný na hematologickú nemocnicu na Partizánskej ulici v Bratislave. Následne bola realizovaná hospitalizácia. V tom čase som akosi nechápal, čo sa vlastne deje, nakoľko toto ochorenie nesprevádzajú žiadne bolesti. Možno slabosť, ale to si človek vysvetľuje únavou a podobne. Je pravdou, že podľa lekárov špecialistov som bol na pokraji kolapsu. Až časom som spoznal možné riziká, ktoré bežne nesledujeme. Nebyť prevencie, tak by ma už pravdepodobne nebolo. Moje ochorenie je toho času v remisii. Remisia je stav, ktorým sa označuje zmiernenie až vymiznutie príznakov choroby. Choroba síce nevymizla, ale stav sa zlepšil a dá sa žiť takmer plnohodnotný život. Pochopiteľne sú určité obmedzenia, kde je potrebné si dávať pozor na aktivitu, neprepínať sa. Je vhodné venovať čas na odpočinok a odporučil by som nastaviť sa na zdravý životný štýl. Stravu som postupne orientoval na zdravšie jedlá, dostatok zeleniny, najmä červenú repu - cviklu. Vhodné je k večeri občas aj pohár červeného vínka. Novým pacientom by som odporučil  nevešať hlavu. Toto ochorenie, ako aj každé iné je len stav tela. Hlavu hore, zhlboka sa nadýchnuť a povedať si "ešte nie som na konci života". Optimizmus a úsmev na tvári aj dušu rozžiari. Ak je veselá myseľ, žiadna choroba ju nedokáže len tak zlomiť.