Waldenströmova makroglobulinémia

Waldenströmova makroglobulinémia je ochorenie, ktoré prvýkrát popísal švédsky lekár Jan Waldenströmom v roku 1944. Podstatou Waldenströmovej makroglobulinémie je zhubná mutácia jedného druhu bielych krviniek – B-lymfocytov v kostnej dreni. B-lymfocyty alebo B-bunky (pre účely laboratórnych vyšetrení označované aj ako bunky CD19 a CD20), sú špecializované bunky imunitného systému. B-lymfocyt reaguje na infekciu tým, že dozrieva a mení sa na plazmatickú bunku. Plazmatické bunky vytvárajú protilátky (nazývané aj imunoglobulíny), ktoré pomáhajú telu napádať a zabíjať cudzorodé látky (cudzorodé antigény). Keď sú však B-lymfocyty zmutované, nefungujú normálne, ale  začnú sa nekontrolovateľne deliť a vo zvýšenej miere vytvárať imunoglobulín IgM, ktorý však neplní normálne protilátkové funkcie imunoglobulínu, t. j. nedokáže brániť organizmus. Imunoglobulín IgM je bielkovina (proteín). IgM vytváraný nádorovými bunkami sa nazýva paraproteín, monoklonálny proteín alebo M-proteín. Kvôli jeho extrémne zvýšenej koncentrácii hovoríme o makroglobulíne. Zvýšená produkcia a výskyt makroglobulínu v krvi sa označuje termínom makroglobulinémia.

Waldenströmovu makroglobulinémiu zaraďujeme medzi indolentné (pomaly prebiehajúce) non-Hodgkinove lymfómy. Bežné terapeutické postupy nezabezpečujú úplné vyliečenie ochorenia, umožňujú ho však dlhodobo zvládať. 

• Príčiny a rizikové faktory
• Príznaky a symptómy
• Stanovenie diagnózy
• Možnosti liečby
• Životospráva
• Prognóza